Potterovi nestačí ku šťastiu len Kameň, potrebuje aj Komnatu.

Dlho ma nebolo treba presviedčať a znovu som sa pustila do čítania druhého dobrodružstva mladého angličana Harryho Pottera. Tentokrát sa vďaka či kvôli nemu otvorila Komnata, plná neočakávaných prekvapení. Poodhaľuje pravdu. Otvára neočakávané schopnosti.

Stalo sa zo mňa znovu malé dieťa. Dychtila som po dobrodružstve, ktoré sa mi poodhaľovala s každou stranou viac a viac. Autorka sa zahrávala s mojím časom, mojimi myšlienkami a ovplyvnila moje vnímanie sveta. Vznikali otázky. Nachádzala som odpovede. Žiadnu z medzi riadkami položenú otázku nenechala len tak pustenú do vetra ako utrhnutého šarkana.
Film som si ako-tak pamätala, preto pomerne dobre dotváral moju predstavivosť. Scény boli, ako vždy pozmenené, od napätia ma tiež akosi netrhalo, narozdiel od knihy. Avšak časť v zakázanom lese som si veľmi užívala, nakoľko moja fantázia nebola taká bohatá na pavúky.
Jedna vec ma však mrzí. Základná myšlienka alebo podklad pod celým dejom zostáva rovnaký. Napríklad: úlohou bolo napísať zaujímavý či nový spôsob cestovania. V prvom diele to bol celý postup od neexistujúceho nastupišťa až po Express, kde predávajú čokoládové cukríky a fungujú čarovné paličky. V druhej časti bola tiež táto úloha splnená - cestovanie lietajúcim autom. Autorka však vždy túto úlohu splní bez väčšej námahy s brilantným výsledkom.
Nebudem ani prvou ani poslednou, ktorá nazve Harryho Pottera veľkou skladačkou, ktorá sa po každej časti stane o niečo bohatšou a doplnenou o novú informáciu, ktorá predsa len tvorí jeden celok. Priznám sa, teším sa na moment, kedy neostane neprečítaná kniha o Potterovi na mojej poličke.