After every sunset, there should be a sunrise

Chhhhhhhhhhh, Avatárrrrr

2012-02-10T00:22:00.000+01:00

Dlho som otáľala. Dlho som si nedokázala pripustiť, že film, ktorý sa stal jedným z najnavštevovanejším v histórií môže mať niečo do seba. Vravela som si, čo takého mi môžu dať modré stvorenia a americká armáda alebo čo to chcelo byť. Odpoveď znie, dalo mi toho viac, omnoho viac, ako som mohla tušiť.

Niekoľko rokov dozadu, keď na tento film išli do kina môj brat a otec, povedala som si jednoznačne, že toto bude vhodné pre dušu muža, dobrodruha, hrdinu a mimozemšťana. Keď sa však vrátili z kina, nerozprávali sa o nič inom ako o filme. Poznámku ako: "mala si na to ísť aj ty, bolo to aj romantické" alebo "ženy, ja vás nechápem" sme si s mamou vypočuli niekoľko krát. Moja zvedavosť tak stúpala ale hrdosť mi nedovolila ísť do kina. I keď vyšlo DVD pomerne dávno, až dnes sa mi podarilo k nemu dostať a nazrieť do svetu Pandory.
Dej sa v skrátenej verzií dá ťažko opísať, pokúsim sa teda o verziu strednej dĺžky. Pomerne veľká skupina vedcov pristála na novej planéte Pandore a rozhodli sa preskúmať život, možnosti a pôvod tejto planéty. K tomu sa pridala posádka vesmírnych vojakov (normálny každopádne neboli), ktorá mali pomôcť s odstraňovaním miestneho obyvateľstva. Ako vždy, veci išli tak ako mali len do momentu, keď sa na obzore objavil ten nežný a pritom deštrukčný cit s menom láska. Kedže to už bolo mimo udelenej úlohy zžitia sa do kultúry, nastali komplikácie, ktoré vyústili do vojny.
Nehľadiac na to, že som film nevidela v 3D ale v 2D a zážitok nedosiahol svojho možného vrcholu, nad použitými efektami (a rozpočtom) som žasla. Skvelá grafika, ktorá ma po nedlhom presviedčaní uistila v pravosti planéty a celého prostredia si zaslúži standing ovation. Rovnako musím spomenúť aj hudbu, ktorá zohrala viac ako nenápadnú úlohu spoločníka na cestách či vo vzdušných priestoroch Pandory.
Z emocionálneho pohľadu prevažoval nemý úžas nad všetkým dejúcim sa, občas úsmev... Smútok či slza sa na mojej tvári neobjavili, narozdiel od tváre (host-)sestry. Naopak sa objavila hrôza a strach, ktoré sa zdali byť až príliš reálne (až natoľko, že ma myklo a vysypala som istú časť popkornu na zem).
Po filme som sa cítila ako 5-ročné dieťa, pretože som si musela urýchlene zapliesť vrkoč a rozmýšľala som, aké to musí byť fantastické k niečomu sa pripojiť, prisvojiť si "zvieratko", jednoducho dokázať tak veľa.
Na záver poviem len toľko: kto film nevidel, urýchlene to zmente, kto ho videl, pozrite si ho ešte raz s prvou skupinou. Nehľadiac na to, že dobrodružné či akčné filmy nie sú práve vaša káva a ľuďom s modrou pokožkou nefandíte, je veľká pravdepodobnosť, že aj vás niečo v tomto diele zaujme.

Harry Potter a Dary Smrti

2012-02-04T10:56:00.007+01:00

Zúfalstvo, nedôvera, slzy a otázka: Toto má byť koniec? Čím bližšie som pri ňom bola, tým som pomalšie dýchala, snažila sa precítiť každú stranu poslednej knihy o tom, ktorý prežil. Harry vyrastal s mnohými z Vás, boli ste priateľmi naozaj dlho... až ste spoznali jeho deti, ktoré neminul otlačok minulosti ich otca. Človeka, ktorý sa zapísal do dejín sveta čarov ako ten, ktorý prežil a porazil Lorda Voldemorta.

Ako to už so mnou pri HP bolo, knihu som neodkladala naozaj dlho. Mala som dostatok času a minimum povinností, čo mi dovolilo otáčať stránky až do skorého rána. Únava ma síce nasledujúci deň neminula, zato som vstávala s myšlienkou - áno, dala som to, dočítala som Pottera.
Z poslednej knihy mám úplne iný pocit ako z ostatku. Kým sme sa v 1-6 stretli s jedným dejom v jednej knihe, v sedmičke sa toho udialo až-až. Prišlo mi to ako dobre poskladaná zbierka mini príbehov ktoré tvorili pomerne zdarený celok.
Ďalšou zmenou bolo prostredie, kde sme sa ocitli. Až do záveru sme behali po Anglicku, skočili na výlet do zahraničia a nemali školské povinnosti či hlavu zapratanú Quidditchom. Konečna sa teda ocitla silná trojka na neznámej pôde, kde sa preverili priateľstvá, odhalila láska či odkryli tajomstvá.
Mám pocit že samotnej pani spisovateľke bolo ľúto rozlúčiť sa s Dumbledorom, preto aj nám, smútiacim pri jeho smrti, bolo ulahodené. Jeho charakter bol dokončený práve v poslednej knihe, kde sa vysvetlilo naozaj veľa. Rovnako sa poodhalil Snape, ktorý bol predurčený zaplatiť za svoju oddanosť bývalému riaditeľovi smrťou.
Rozdelenie filmu na dve časti považujem za skôr dobré ako zlé. Jednak na tom viac zarobili, ďalšia vec že predĺžili život Harryho o jeden film a dali priestor na úvahy nečítajúcim fanúšikom, ktorý mohli istú dobu plávať v nevedomí, čo sa nakoniec stane (nehľadiac na vyššie napísané pochybujem, že si to neprečítali na wikipédií a naozaj čakali, čo bude.)
Na otázku prečo som to vlastne čítala teraz, keď som už vyrástla z veku, kedy sa s HP malo začať a skončiť by som odpovedala nasledujúco: Tak, ako sa ja pýtam svojich rodičov, čo sa čítalo v ich mladosti, možno sa budú aj moje deti či vnúčatá pýtať mňa, čo letelo, keď sa len začínalo 21.storočie. Keby nespomeniem HP, bol by to priestupok voči histórií literatúry a voči mladosti mojej generácie. A na to, aby som o tomto čase popularity HP a nárastu čítajúcich detí mohla hovoriť z viacerých pohľadov, musela som si to aj prečítať. Ďakujem všetkým okolnostiam, ktoré ma k tomuto činu doviedli. Teraz už chápem, kto je ten chlapec, ktorý prežil.

Voda pre slony

2012-02-04T09:31:00.005+01:00

Ešte na Slovensku som počas letných prázdnin počula o tomto diele dosť. Vraj fantastická kniha a úžasný film. Knihu som nečítala, film som videla a moje očakávania neboli ani z polovice naplnené. Som taká náročná? Nie, len nemám rada veľa kriku pre nič.

Na prvý pohľad dobrý "doják". Robert Pattinson, Reese Witherspoon, svetoznámy cirkus... Na čele všetkého je 3 v 1 - majiteľ, diktátor, alkoholik, ktorý, pochopiteľne, spí s hlavnou hviezdou celého programu. Všetko si ide svojim vlastným tempom, až kým sa do cirkusového vlaku nedostane mladý neodskúškovaný veterinár, ktorý prehlási, že najdôležitejší kôň programu je blízko smrti. Medzi hviezdou a veterinárom sa na podklade vzťahu ku zvieratám vytvorí puto, ktoré sa ocitne pod drobnohľadom majiteľa. Žiarlivosť, túžba po peniazoch a sláve a slabý charakter, práve to by som nazvala šktrnutím zápalky pri benzínovej mláke, ktoré vyústilo do veľkého tresku.
Námet je dobrý, s tým súhlasiť dokážem. Čo však naozaj nechápem je, prečo nebolo nikomu dovolené ísť hlbšie, oddať sa citom (v zmysle presvedčiť diváka slzami, nehraným krikom... že tam vôbec sú emócie) a dovoliť každému hrať tak, ako im to ide? Namiesto toho vzniklo spriemernenie všetkých hereckých výkonov, a teda aj keď je Robert veľmi dobrý v romantických scénach, tu z neho nevyžarovalo absolútne nič.. Rovnako nebolo dovolené Reese poriadne otvorenie charakteru svojej postavy, čo bolo len na veľkú škodu. Najviac sa mi teda páčil slon, resp. slonica, ktorá dokonale zvládla svoju úlohu. Nič viac ako veľké sklamanie k tomuto filmu dodať nedokážem.

Čo robí s ľuďmi nové prostredie.

2012-01-26T23:08:00.000+01:00

Po príchode do krajiny polárnej žiary a nezapadajúceho Slnka sa môj život zmenil. Dostala som sa do úplne nového prostredia, k ľuďom, ktorých som nikdy predtým nevidela, nechodila do triedy či nebývala pod jednou strechou. Musela som sa prispôsobiť pravidlám, možnostiam, dávať si pozor na nové prekážky a prijať nové skutočnosti.

Čím viac by som bola v napätí, tým ťažšie by som sama znášala dobu prispôsobovania sa a tým dlhšie by trvala. Celá táto situácia ma teda donútila k jednému - uvoľniť sa, prestať porovnávať a žiť dneškom. Dokázala som sa otvoriť, byť takou, akou naozaj som a nečakať podraz. Prestala som podozrievať ľudí, prestala som sa "ježiť" pri každom slove, ktoré padlo na moju stranu a začala som komunikovať a dôverovať.
Výsledok je pre mňa samú veľkým, lepšie povedané obrovským prekvapením. Našla som si kamarátov, povedala by som aj pár Priateľov. Znovu som sa začala tešiť do školy, v ktorej som väčšinu týchto ľudí spoznala. Viem, že keď sa na niekoho usmejem, úsmev sa mi aj vráti. Nehľadiac na to, či toho človeka poznám alebo nie, nehľadiac na to, či ma ten profesor učí, úsmev tu má svoju cenu, zvláštnu hodnotu, znamenie dobrej nálady.
Práve ten malý pohyb svalov na tvári ma zblížil napríklad s pani knihovníčkou či ujom informatikom. Knižnica je pre mňa obľúbeným miestom na škole kvôli:

knihám
tichu
teplu
peknému výhľadu
dostatku miesta pre prácu
filmom
novému číslu National Geographic
usmievavej pani knihovníčke

A najmä poslednému bodu som veľmi vďačná. Pani knihovníčka totiž pochádza z Turecka, preto sme si obe ako cudzinky našli spoločné témy na rozhovor, ktoré logicky prešli aj ku knihám a častým odporúčaniam ako "videla si poličku s novými knihami?" alebo výhodu, že nemusím nosiť preukaz pre výpožičky. Dnes som do školy piekla škarkové pagáčiky a moravské koláče, a kedže mi pár ku koncu dňa aj zostalo, ponúkla som aj tete z knižnice, ktorá sa rada ponúkla. A ten úsmev urobil jedno dvadsaťštvrtinu môjho dňa krajšou.

Nakoľko sú v Nórsku populárne moderné technológie, v škole používame školské notebooky. Sama to považujem za veľkú hlúposť. Ako študent zo zahraničia zaň nemusím rok platiť, mám ho teda len požičaný. Občas sa však stane, že sa nechce zapnúť, nefunguje net alebo niečo podobné. A vtedy zamierim k naším chlapcom informatikom, ktorý sedia pred tromi obrazovkami (3 chalani x 3 obrazovky = 9 obrazoviek v jednej miestnosti) a s úsmevom na tvári prosím o pomoc. Väčšinou sa ma ujme jeden a ten istý človek - prisťahovalec, tento krát zo Srí - Lanky ktorý má manželku a 2 krásne dietky. Vždy pomôže, opýta sa, ako sa mám a výsledok je opravený notebook a ďalšia spríjemnená dvadsaťštvrtina dňa.

Pravdepodobne som im obom pripomínala ich samých (v čase prvých mesiacov v Nórsku) - stratených v novej kultúre, trápiac sa jazykom, ktorý je tak veľmi odlišný od ich materinského...

Vďaka tejto studenej krajine som spoznala ľudí, ktorí ma svojím teplom budú hriať po zvyšok môjho života. Moja nová rodina, spolužiaci, kamarátky a nórska príroda. Viem, že pri každej fotke z tohto roku sa v mojej duši objaví tá či oná spomienka, možno slza v oku a hlboko v srdci odpoveď: áno, tá bolesť, smútok... stálo to zato.

Mamma Mia!

2012-01-06T19:19:00.000+01:00

Milujem Abbu. Meryl Streep je jedna z herečiek, ktorej čaro s vekom pribúda. Colin Firth je jednoducho Colin Firth a Pierce Brosnan je stále len a len šarmantnejší. Povedala som si: tu nie je možnosť, priestor na chybu, bude sa mi to páčiť.

Chyba v mojom výbere sa však udiala a film sa mi nepáčil tak, ako som predpokladala.
Ide o hľadanie strateného otca po nájdení matkinho denníku. Z troch možností prídu všetci traja, každý odviaty vetrom života do iného kúta. Začína sa spomínanie, kroky naspäť do minulosti až dôjde k úplnému záveru, ktorý odhalíte, pochopiteľne, na konci filmu. Šialené kamarátky sú v tomto filme samozrejmosťou a teda ako mladá Sophie tak i mamička Donna sú vybavené hneď dvojitou dávkou nepokojnej spoločnosti.
Dej mi prišiel presladený, herecké výkony nedostatočné (až na vyššie uvedené výnimky a pár iných hercov, ktorý sa to snažili zachrániť)... Najviac ma však znechutila situácia, kedy produkcia filmu nechala kúsok neštúdiového zvuku a ja som ten rozdiel počula.
Musím však podotknúť, že Mamma Miovská! verzia Money, Money, Money či SOS bola náramne osviežujúca a pre mňa osobne sa tieto dve piesne otvorili v novom svetle. Prvý krát, keď som si uvedomila kto jedno či druhé spieva, ústa padli od údivu, ktorý vyrástol do smiechu a vyklíčil do dobrej nálady. Takže mám tomuto filmu za čo ďakovať.
Na narodeniny by som pravdepodobne tento film nedarovala, avšak ako strávenie sobotného popoludnia ujde.

Sladký film a Dlhá Cesta k nečakanému koncu. A Walk to remember.

2012-01-05T10:31:00.000+01:00

Sama si nespomínam, ako dlho som túžila po zhliadnutí tohto filmu, ktorého námet pochádza z pod pera Nicholasa Sparksa. Bola som v dojme, že stará láska nehrdzavie a že sa ma tento film, pre mňa doteraz nespoznaným spôsobom dotkne. Doteraz sa tak nestalo.

Dva protiklady - chalan "kráčajúci s dobou", ktorý patrí k miestnej školskej elite svojim povrchným prístupom. Dievča, ktoré sa zle oblieka, učí sa, chodí do kostola a navyše má otca kňaza. Tieto dve postavy sa hrou osudu stretnú. Landon sa čoraz viac a viac stýka s Jamie, ktorá ho donúti dať sľub, že sa po všetkej pomoci a čase, ktorý s ňou strávi, do nej nezamiluje. Nielenže sa sľub poruší, cit je dokonca obojstranný. Proti tomuto vzťahu sa však búri školská elita a otec Jamie. Ich láska ich však drží spolu a nakoniec sa povedia svoje "áno", i keď ich šťastný život až do smrti nie je až taký dlhý.
Slzy v mojich očiach sa neobjavili, herecké výkony ma o naozajstnej láske nepresvedčili. Film mi teda pripomenul len Carpe Diem (Užívaj dňa). Nemôžem ho nazvať zlým, medzi svoje obľúbené ho však zaradiť nemôžem. Verím, že v tomto, ako i v mnohých iných prípadoch, potvrdzujú rozličné názory len mnohostrannosť filmu a možnosti na rôzne uhly pohľadu.

Love actually... alebo Láska (je naozaj) nebeská

2012-01-04T22:56:00.000+01:00

Komédia? Nie, to nie je môj žáner.
Obsadenie? Alan Rickman, Keira Knightley, Liam Neeson, Colin Firth - tak to už áno!
Sľubný režisér Richard Curtis (Denník Bridget Jonesovej, Štyri svatby a jeden pohreb, Nothing Hill) ma nakoniec presvedčil a film som si pozrela.
Záver: lepšiu komédiu som ešte nevidela.

Londýn, hektická predvianočná doba, sledovanie osudov, ktoré sú spolu späté či už manželstvami alebo príbuzenstvami. Každý svojím spôsobom trpí, každý má problém, každý ho musí riešiť.
Nechcem sa ani pokúšať vysvetliť všetky vzťahy, ktoré sa vo filme dajú nájsť, nakoľko by som sa úplne zamotala. Nájdeme tam však city ako prvá láska, smútok zo smrti, šťastie novomanželov, žiarlivosť priateľov a manželiek, bezvýchodisková situácia na pracovisku, sebapodceňovanie sa, nemilé prekvapenia, ohováranie a mnoho mnoho iného.
Perfektne udržaná humorová línia, nikdy som nepocítila niečo ako - tak toto už bolo príliš, alebo - tu sa dalo dať ešte toto a toto. Veci na zamyslenie sa boli rovnako nedbanlivo ale účinne vsadené do deja ako oregáno pridané na pizzu.
Ako som uviedla v úvode, osvedčené mená robia svoju vizitku aj filmu. V tomto prípade urobili mená skvelú službu, ľudia podali skvelý výkon a môj zážitok presahoval hranice mojich očakávaní.
Veľmi oceňujem výber väčšiny anglických hercov a herečiek, nakoľko dodali filmu väčšiu autentickosť a zžitie sa s priestorom a časom.
S výberom hudby si rovnako dali záležať,m nakoľko nenásilne ale presvedčivo doplnila atmosféru filmu, zosilnila pocity a potlačila možné nedostatky, ktoré som si nevšimla.
V tomto prípade nedokážem pripustiť predsudok ako: Romantické komédie nemusím! Mne je, pravdupovediac, z väčšiny zle, a práve o to viac sa leskne táto výnimka, ktorá by sa mala aspoň raz objaviť na obrazovkách vo vašej domácnosti.

Harry Potter a polovičný princ

2012-01-04T09:06:00.001+01:00

Predposledný diel Harryho Pottera, čo znamená, že sa pomaly ale isto blížime k záveru. Nakoľko však v ňom stále nie sme, na zhrnutie si sama budem musieť počkať. Polovičný princ bol pre mňa prekvapením, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
V celej knihe sa v 3 jemne prepudrované dejové línie, a to:

stretnutia Dumbledora s Harrym, ktoré, zdá sa, vedú k jedinému cieľu a teda získaniu poznania, ako zničiť úhlavného nepriateľa dobra - Lorda Voldemorta
Polovičný princ, ktorý otvára Harrymu nielen nové dvere do Elixírov, ale rovnako mu poodhaľuje tajomstvá mágie, ktorej je sám Polovičný princ autorom
vznikajúce páry. Takmer od úplného začiatku boli spomínané "neviditeľné" pohľady, nepríjemný pocit v bruchu, bozkávanie sa, žiarlivosť a mnoho iného. Ku Quidditchu sa pridala ako relaxačný prvok postáv a dejovej línie láska.

Mnohokrát počas čítania sa mi stalo, že moje myšlienky odchádzali do opačnej strany od dejovej línie, čo pre mňa svedči len a len o tom, že ma táto kniha nebavila natoľko, ako iné. Ku koncu som sa však ostávala do očakávaného tranzu, kedy som nevnímala, čo sa deje vôkol mňa a bola som celá ponorená do čítania. Mala som pocit, že vo chvíľach napätia sa moje srdce rozhodlo odísť na obedovú prestávku, dych a zastavil, a celé telo chytila triaška, ktorá sa dala zastaviť jedine rýchlym čítaním.
Počas pohrebu sa však pre mňa celý svet prestal točiť, čakala som na ťažké emócie, ktoré budú počuteľné a cititeľné všade na vôkol. Dočkala som sa však len slabého odvaru (ako v knihe, tak i vo filme). Prekvapila ma však vlastná rekcia na koniec, kedy sa, narozdiel od Siriusovej smrti, slzy na tvári neobjavili.
Ďalším prekvapením pre mňa bol skvelý film. Nehľadiac na to, že som už tradične postrádala udržanú dejovú líniu s knihou, film mi dokázal dať iný uhol pohľadu na vec. Jednak farebnejší, možno menej emotívny ale zato plný tej zložky emócie, ktorá mi v knihe trochu chýbala.
Keď sa teraz obzerám za seba, došla som s Harry Potterom naozaj ďaleko, prihliadnuc k mojej prvotnej nechuti sa vôbec kníh dotknúť. Tí, ktorý sa rozhodli spoznať "toho, ktorý prežil" a všetkých navôkol len vďaka filmom, robia obrovskú chybu. človek sa ako keby znovu ponára do tej detskej túžby po dobrodružstve, ktorá je tak veľmi vítaná u všetkých čitateľov Harryho Pottera od J.K.Rowlingovej.

My sister´s keeper

2012-01-02T11:30:00.001+01:00

Je to aj môj život. Tak by pravdepodobne znel slovenský preklad, ktorý presne vystihuje dilemu celého diela: život ktorej z dcér treba uprednostniť? Bolo správne "vytvoriť druhú/zdravú" pre záchranu prvej, chorej? Téma, ktorá je sama o sebe ťažká, mnohokrát presvedčivé herecké výkony a hrbolček v hrdle. Kate má rakovinu. Tento fakt by som nazvala koreňom celého diela, všetko sa teda začína a konči práve pri nej. Beznádejný rodičia sa teda v snahe zachrániť svoje dieťa rozhodnú počať ďalšie tak, aby sa všetky biologické hodnoty zhodovali a tak bol teda vytvorený najideálnejší darca a trochu drasticky povedané aj zdroj života pre Kate. Všetko ide tak, ako sa predpokladalo. Zvrat však nastáva vtedy, keď Anna odmietne darovať jednu zo svojich obličiek sestre a rozhodne sa s tým ísť na súd proti svojej matke, právničke. Na prvý pohľad vznikla otázka: prečo je Anna natoľko egoistická a odmieta pomôcť svojej sestre? Z druhej strany je však namieste otázka: je správne splodiť život len preto, aby sa stal zdrojom biologického a životu potrebného materiálu pre niekoho iného? Známy právnik sa teda púšťa do tohoto boju za a pre život, prečo, na to sa dá odpovedať až neskôr.

Rodina je článok tak veľmi samozrejmý pre mnohých ľudí. Jej úspešný chod nezávisí len od množstva peňazí a pocitu pohodlia. Každá jedna emočná strunka každého jedného člena rodiny môže zavážiť viac, ako čokoľvek iné. V tomto prípade vystupuje ako dôležitý prvok zvratu práve najstarší súrodenec, brat Anny a Kate, ktorý prináša kúsok svetla a pravdu, a snaží sa otvoriť matke oči.

Rakovina, nech už ide o akúkoľvek, je ťažká téma na rozhovor. Či už je v prvom alebo posledom štádiu, je sprevádzaná bolesťou, trápením sa a myšlienkami o pokračovaní v existencií.

Po filme sedela celá skupina 4 dievčat s červenými očami, pramienkami slaných sĺz na lícach a hrbolčekmi v krku. Hudba počas tituliek akoby ešte väčšmi nahovárala oči k plaču, a bol to teda jeden z vzácnych okamihov, kedy som si počas domáceho prezerania dosedela až do konca tituliek bez menšieho pohybu.

Osobne sa teším na knihu. Jodi Picoult sa mi už osvedčila ako skvelá autorka (Harvesting the Heart), preto si s chuťou vyhradím čas aj na tento, ešte nedoleštený ale predsa emocionálny drahokam.

Posledné hodiny starého...

2011-12-31T02:20:00.000+01:00

Začínam písať článok, je niečo pred druhou ráno, sestra mi sedí v izbe a pozerá film. Nechcela som, aby mrzla na chodbe. Sama som však ospalá, do hlavy mi lezú ľudia, ktorých som už pár mesiacov nevidela = praktické využitie fantázia v živote.
Tento rok ma stretlo mnoho vecí - mnoho plnohodnotných úvah o živote-neživote, budúcnosti i minulosti, o láske, inteligencií a jednoduchosti všeobecnej mienky a jej zmeny. Prekonala som sa vo veciach ako rešpekt voči iným, nepovedala som veci, keď ma jazyk netrpezlivo prosil o kúsok prejavu, naučila som sa byť sama. A prežiť.
Každý z nás má svoju paletu farieb, svoju 4ku,8čku,12ku,24ku,36ku,48čku či 1 000 000 000 pasteliek, ktorými si vyfarbuje svoju budúcnosť. Každému z nás bol daný rovnaký biely papier a jeden základ, z ktorého sú zložené všetky farby nášho života - láska. Z toho sme si podľa vlastného uváženia začali vytvárať nové a nové farby, ktoré sme rovnako podľa vlastného uváženia používali a stále používame na našom, už nie tak veľmi bielom ale stále nie plnom liste života.
Dostávam sa k novému roku. O čo vlastne ide? Zmena jedného čísla na konci daného časového úseku. Nik sa netrápi odovzdávaním holdu minúte, hodine, dňu, týždňu, mesiacu, ale roku áno. Musí to byť naozaj niečo veľké, aby sme si uvedomili, aké máme možnosti na zmenu? Len ten obor s menom "Rok" nás dokáže prinútiť zamyslieť sa nad tým, čo sme urobili zle, čo dobre, a čo sa dá zmeniť. Celé "dovidenia" starému roku je vlastne jedno veľké zamyslenie, ktoré nás ma posunúť dopredu. Aký je však dôvod robiť takéto zamyslenia len raz ročne, nie mesačne či týždenne? Pravdepodobne ich nerobíme tak často, pretože by nás prinútili uvidieť svoje malé chyby, na ktoré pri záverečnej úvahe zabúdame. Donútili by nás otvoriť oči na to malé zlo, z ktorého potom vznikne veľký problém, ktorého riešenie venujeme omnoho dlhší čas.
Načo sú predsavzatia? Povedala by som že na to, aby sme pri budúcoročnej úvahe nemuseli vravieť to isté. Predsavzatím si teda dávame za úlohu urobiť niečo, čo sme v minulom roku nedokázali.
Do 2012 chcem odkázať len pár vecí, a to:

Zistite svoje množstvo pasteliek a kreslite. Kreslite tak ako chcete, čo chcete a kde chcete. Hľaďte si do vlastného papiera. Vyfarbujte po svojom. Neexistuje ideálny papier, neexistuje ideálna kombinácia.
Zamýšľajte sa častejšia nad svojimi chybami, úspechmi, sklamaniami či snami. Každý krok dopredu sa ráta.
Dajte si splniteľné predsavzatia, aby ste na konci 2012 neprejavili nedostatok fantázia a nezopakovali tie, ktoré si pri zajtrajšom prípitku poviete.

Nakoniec vám len prajem krásny zvyšok dňa a roku.

Harry Potter a Fénixov rád

2011-12-28T10:53:00.000+01:00

Do rúk sa mi krátko po prečítaní štvorky dostala aj päťka, ktorá mi zničila nadšenie najväčším počtom strán.Pred pozretím si filmu som dostala upozornenie - nebude sa Ti to páčiť. A veru sa mi to aj nepáčilo.

Ako prvý údaj uvediem to, že som začala čítať 24.12.2011 a skončila 27.12.2011. Nepoukazujem na rýchlosť svojho čítania, len na to, ako ma táto 760 stranová sranda bavila. V posledný deň čítania, teda 27., som išla neskôr do postele (aj s knihou) a zabudla som na čas. Čítala som tri hodiny teda do 4 ráno toho istého dňa s tým, že som si bol istá, že je okolo pol tretej. Počas týchto 3 hodín so mnou lomcovalo niekoľko emócií ako strach (celé moje vnútro bolo akoby v stave žmýkajúcej sa handry), neskutočný smútok zo straty tak krásnej postavy, zúrivosť na všetko, čo sa udialo...Nakoniec som sa musela vzdať s tým, že akonáhle mi zazvoní pred obedom (10:30) budík, dočítam tých 60 strán. Pocit z knihy - fascinujúce!
Kedže som bola na film predom upozornená, nečakala som skvost, ktorý mi bude vyhovovať z oboch mojich pohľadov - doplnenie vizuality do mojej predstavy a súdržnosť deja s knihou. Prvé mi bolo doručené v baliacom papieri s mašličkou, o druhom nebola nijaká cenná zmienka. Nejde o čas, ide o základnú niť deja, ktorá sa pri troche snahy dala udržať s tým, aby boli aj nečítajúci diváci uspokojení. Aj po tomto všetkom to však mohlo byť horšie.

Vo všeobecnosti by som opísala význam celej tejto knihy a filmu vetou: Treba presvedčiť svet o tom, že je Voldemort naspäť, v plnej sile a kráse, pripravený dosiahnuť svoj cieľ.
Poviem ešte jednu zvláštnosť - kontrola pravopisu mi neustále podčiarkuje Voldemorta ale Harry Potter ostáva bez červenej vlnovky. :)

Predošlé diela: Harry Potter a Kameň Mudrcov
Harry Potter a Tajomná Komnata
Harry Potter a väzeň z Azkabanu
Harry Potter a Ohnivá Čaša

Schindlerov zoznam

2011-12-27T23:52:00.000+01:00

Počuť o ňom museli všetci. Hudbu poznajú len niektorý, väčšina ho však nevidela. Od filmu som očakávala slzoprelievanie, hrbolček v hrdle a hlavu plnú myšlienok.

Dej sa odohráva v Poľsku, konkrétne Varšave, kde pomaly ale isto prechádza čistka na židov. To znamená vyhodiť z domu, odobrať batožinu, naložiť na vlak a zbaviť sa tým najjednoduchším spôsobom. Dom predať za pekné peniaze jednému zo vplyvnej vrstvy fašistickej, batožinu prehľadať a spraviť triedenie na topánky, cennosti, hodinky, zlato, fotky... V každom, kto ponúkal akúkoľvek dohodu sa skrýval podrazák, našiel sa však jeden čudák, ktorý mal srdce nie v peňaženke ale v hrudi.
Našiel si továreň na výrobu kovových predmetov, odkúpil ju, začal dávať tak veľmi dôležitý doklad o práci úplne neznámym židom. Začal zarábať ťažké peniaze, jeho známosti sa šírili ako cholera. Mohol mať všetko, robiť takmer všetko a predsa zostal Človekom a spísal zoznam - Schindlerov zoznam.
Charizmatický Liam Neeson, dokonalý Ralph Fiennes, John Williams zodpovedný za hudbu a Steven Spielberg, ktorý to všetko dal dokopy. Akokoľvek by som sa snažila niekoho z tejto štvorky vyhodiť, film by prepadol. Geniálne spracovanie, symboly, zápletka, životnosť a bolesť.
Bol to skutočný príbeh, Oscar Schindler bol skutočný muž a títo zachránení židia naozaj prežili...
Na záver len toľko: Slzy sa dostavili, hrbolček pretrval a myšlienky mi nedovolili zaspať.

Harry Potter a väzeň z Azkabanu

2011-12-22T13:38:00.001+01:00

Tretí, a podľa môjho názoru aj zatiaľ najlepší diel zo série Harry Potter. Nebezpečenstvo už nepredstavuje kameň či komnata, už je to človek, ktorý sa dokáže sám priblížiť a vzdialiť, vedie ho vlastný rozum a môže udrieť, kedy sa mu zachce.

Všetko sa začne tým, ako Harry nafúkne svoju tetu Marge. Nadobudne pocit, že sa týmto môže rozlúčiť s Rokfortom, opak je však pravdou. Ministerstvo mágie ma totiž väčšie problémy ako nafúknutá teta a to útek nebezpečného väzňa Siriusa Blacka z najlepšie stráženej väznice menom Azkaban. Všetci považujú práve jeho za zradcu Potterovcov a dôvod smrti matky i otca Harryho. Na škole sa objaví nový učiteľ, ktorý konečne robí niečo praktické na hodinách Obrany proti čiernej mágií. Ďalšou novinkou oproti minulému školskému roku je aj Hagrid ako učiteľ predmetu Starostlivosť o magické tvory. Jeho nadšenie sa však skončí akonáhle sa jeho Hrdozobec stane predmetom konfliktu a jeho osudom je smrť.
Všetko sa ďalej len motá a motá až príde k rozuzleniu pod stromom, kde vysvitne, že Ronov potkan nie je potkan a že Sirius Potterovcov nezradil. Na konci všetkého sa Harrymu a Hermione podarí zachrániť viac ako jeden nevinný život.
Ako som už povedala, tento diel považujem za doposiaľ najvydarenejší. Knihu som neodložila ani keď mi zadok primŕzal na lavičku na autobusovej zastávke, ani keď som mala pár minútovú pauzu počas hodín angličtiny.
Film bol zmenený, dobrý pocit z knihy nebol rovnaký, ako pocit z filmu... Avšak ako sa hovorí, koniec dobrý, všetko dobré.

Harry Potter a ohnivá čaša

2011-12-22T13:07:00.000+01:00

Štvrtý diel série o mladom čarodejníkovi s menom Harry Potter. Nový profesor robí znovu problémy, puberta plieska so všetkými a všade a vznikajúce podozrenia na mojej strane. Radšej pekne po poriadku.

Kniha. Začiatok bol extrémne nudný. Približne 200 strán som rozmýšľala nad tým, či to zabalím, vykašlem sa celú štvorku a pôjdem hneď na päťku. Neurobila som však tak z pocitu zmiešania a neúplnosti, ktorý by mohol vzniknúť. Nenazvala by som toto svoje rozhodnutie ani kladným ani záporným, nakoľko sa celá kniha ťahala ako želatínový cukrík, ktorý sa v jeden moment roztrhol bez zbytočného upozornenia.

Ak by išlo o dej, všetka akcia sa začne na finále Quidditch, kde sa objavia Voldemortovi stúpenci a narobia jemný neporiadok. Ďalším, pochopiteľne dôležitým, dejovým bodom je začiatok Trojčarodejníckeho turnaja, kde sa na ocitne aj meno Harryho ako štvrtého čarodejníka. Táto udalosť ešte väčšmi naruší jeho meno a on nemá inú možnosť, ako súťažiť. S väčšími či menšimi problémami sa dostane až na koniec tretej úlohy, kde ho čaká nemilé prekvapenia v podobe znovuzrodenia sa Voldemorta. Ďalší súboj je teda na svete, a vďaka dušiam tých, ktorých zabila palička Voldemorta Harry vyhráva a vráti sa naspäť do areálu Rokfortu s telom iného šampióna. Na konci sa vyjasní, že všetko má na svedomí jedna osoba, ktorá je v podstate niekym úplne iným. Harry sa vracia k Dursleyovcom, aby prežil ďalšie zo svojich ´nezabudnuteľných´ prázdnin.

Film sa od knihy odkláňa tak veľmi, že nadobúdam pocit, že základ nie je ten istý. To je pre mňa obrovským sklamaním, nakoľko kniha poskytuje niekoľko skvelých námetov a možností pre zaujímavé témy. Štvrtý diel je, podľa môjho názoru, ako knižne tak i filmovo najmenej vydarený.

Rozprávka s mnohými významami. Pocahontas.

2011-12-15T11:49:00.000+01:00

S Pocahontas som sa prvý krát spoznala vďaka tomu, že som ju mala na uteráku. Akosi ma netrápilo o čom to je, jednoducho som ju do 12 rokov vnímala ako rozprávkovú postavičku. Uterák však zčervenel kvôli niečomu v práčke, mladá indiánka odišla z môjho života. Trvalo jej to síce pár rokov, ale vrátila sa.

Konkrétne sa u mňa objavila v života kvôli mojej host-sestre. Ukázalo sa, že je to jej najobľúbenejšia rozprávka. Keď sa ukázalo, že som ju ešte nevidela, pekne dlhú dobu mi to vyčítala (ja jej na oplátku The Monsters, Hľadá sa Nemo a A Bug life). Naskytol sa nám čas, chuť a dvdéčko bolo v prehrávači.
Nie som schopná napísať dej tohoto skvostu - ide tam priveľa línií a ktorúkoľvek by som si vybrala, nebola by tou najdôležitejšou. Láska, dospievanie, cudzinci, zvedavosť, Indiáni, kultúra, očakávanie, tradície... Čistý brainstorming.
Disney ani po desiatkach rokov svojho fungovanie nezavrel na milé zvieratká, ktoré sú vždy a všade. Občas sa mi zdalo, že to je to pekné a milé na celej ani zďaleka nie jednoduchej rozprávke.
Ku koncu sa mi v hrdle vytvoril pocit blížiacej sa filozofickej chvíľky, oči zvlhli a na otázku sestry: Páčilo sa Ti to? som odpovedala žmurknutím. Ona pochopila. Bolo to fantastické!

It's time.

2011-12-14T22:11:00.000+01:00

Is it time for change?...
Našla som toto video, chcem sa oň podeliť.

Záver som nečakala. Napadá mi miliarda vecí, ktoré by som chcela povedať. Nehovorím však nič, učinte si každý svoj vlastný nazor. Ja im držím palce!

Je to len rozprávka. Snehulienka a sedem trpaslíkov.

2011-12-14T21:47:00.001+01:00

Neviem si predstaviť človeka, ktorý ešte nikdy nepočul názov tohto filmu. Všetci ho však nevideli. Avšak táto Disney-ovská klasika stojí za prezretia, najlepšie v originálnom znení. Hudba, slová, dialógy neznejú rovnako, i keď ich podstata sa nemení.
Rok výroby: 1937!!!!!!!!!! Skvelá animácia, kulisy.... Zo všetkého technického je cítiť jemnú ruku majstra. Prišlo mi to ako rozprávková rozprávka, taká naozajstná, kde to nebol len samí počítač, moderné technológie, nehovoriac o 3D. Práve staré Disneyovky sú živím dôkazom: Menej je niekedy viac.
Sedem trpaslíkov, sedem postarších pánov žíjúcich si svoj pokojný rutínny život v lese, s nikdy nekončiacou prácou a nikdy nestarnúcou piesňou na perách. Do života sa im však vkradne žena, ktorá im vnesie kúsok krásy, úsmevu a dobrého jedla do ich domácnosti. Do toho sa zapletie jej macocha - kráľovná a je to tu.
Princ, ako sa patrí, na bielom koni s nádherným hlasom, zobudí Snehulienku a odídu spolu do krajiny, kde si budú žiť štastne, až kým sa ich životy neskončia. Toľko v krátkosti. Jednoznačne odporúčam.

Bedári ma obchádzali.

2011-12-02T14:04:00.001+01:00

Bedári. Pravdepodobne jedna z najznámejších kníh pána spisovateľa Victora Huga. Akokoľvek, reč nepôjde o majstrovsky napísanej knihe, ale o majstrovsky natočenom filme.

Žiadne z mien mi nepovedalo o svojej hereckej minulosti, tváre však boli omnoho lepšou vizitkou skvelého hereckého výkonu. Prekvapením pre mňa bola Uma Thurman, ktoru mam, pravdepodobne ako väčšina ľudí uloženú v hlave ako hlavnú postavu Kill Bill. Teraz si ju viem predstaviť aj inak.
Dej sa odohrava v 18.storočí vo Francúzsku, kde všetko vonia zmenou, možnosťou zrady a klamstvom. Jean Valjean sa ocitá na slobode, kde mu ako odrazový mostík do nového žuvota slúži biskup. Ako mu sľubil, že sa stane lepším človekom, tak to aj urobil. A vtedy sa začína navýjať klbko z minulosti siahajuce az do buducnosti, kde na to všetkom až prílis záleží.
Nakoľko som sa ešte nedostala ku knihe, nemôžem povedať nakoľko sa dej drži knihy. Jedno však viem naisto - ako filmové dielo stojí nie za jedno, nie za dve ale za desať pozretí. Doteraz mi v hlave behá otázka : čo som vlastne pozerala, keď som sa až po toľkých rokov aktívneho pozerania filmov dostala k tejto čiernej perle, skvostu medzi skvostami. V mojom osobnom rebríčku bol jednoznačne zaradený na popredné priečky.

Nick Hornby - Like a boy

2011-12-01T19:54:00.000+01:00

Voľba padla na túto knihu. Dôvod je jemne hlúpy - v školskej knižnici je toho plno. Z veľkých očakávaní vyšlo dovolenkové čítanie.
Príbeh sa odohráva v 1993 a 1994 v Londýne. Markus je 12 chalanisko, introvert, šikanovaný v škole, bez väčších záujmov. Všetko sa začína tým, že matka Markusa sa po nekonečných depresiách pokúsi ukončiť svoje trápenie. Markusa preto posiela na stretnutie osamelých rodičov, kde sa zoznnámi s Willom, ktorý tam v podstate ani nemá čo robiť. Will je milovník žien, bez stálej partnerky a detí, peniaze sa zarábajú sami, kedže jeho otec napísal jeden z najznámejších vianočných songov. Tieto dve, na prvý pohľad diametrálne odlišné postavy si k sebe nájdu cestua sprevádzajú sa, chtiac - nechtiac životmi a prekonávajú problémy. Toľko o deji.
Knihu som si zaradila do dovolenkového čítania. Okrem času, kedy mi kniha ležala na kolenách a moje oči klesali na spodok strany som o nej rozmýšľať nemusela. Žiadnu Mariánsku priekopu som v nej nenašla. Nehľadiac na to to bolo príjemné čítanie, skvelé na oddych, pomerne vzrušujúce a ťažšie prepovedateľné.
Koľko ľudí, toľko chutí ale odporučiť hádam môžem.

'Nie, radšej budem počúvat teba...' Predčítač.

2011-12-01T19:39:00.001+01:00

Knihu som čítala približne rok dozadu a spomínam si na to, že sa mi páčila. Vyhovovalo mi tempo, napätie, skákanie do dvoch častí ľudského života, z mladosti do zrelosti a naspäť, prelínanie sa myšlienok a ich dospievanie počas rokov bytia

Autor knihy Bernhard Schlink sa chytil pomerne rôznorodých tém - ako nežnej lasky, priateľstva i ťažkostí počas dospievania tak i koncentračných táborov, mučenia a mnoho krát neúplnosti slova. Keďže bol v knihe uvedený pohľad zo strany Michaela, nie je možné tak dokonalo precítiť bolesť a utrpenie z dôb vojny. A všeobecne pre príbeh je toto len pozadie, ktoré sa však so zdvíhajucim sa počtom strán dostáva do popredia. Mladosť dávala odpovede zrelosti, zrelosť sprevádzala mladosť. Fantastické, dovolím si povedať aj zmysluplné dielo.
Film ma v tomto pripade nesklamal - ako výberom postáv, tak i bravúrne zvládnutou udržanou dejovou líniou a celkovo jednorodým pocitom po jeho prezretí. Kate Winslet, David Kross a Ralp Fiennes akoby ani nežili pod svojimi menami a narozdiel od iných hercov a ich úlohy, úplne som zabudla na Rose z Titanicu, Benjamina zo Same, Same But Different a lorda Voldemorta z Harryho Pottera. Vznikol vo mne pocit matky, milenky a priateľky Michaela. Kate Winslet ako Hanna zaujala, pobúrila, rozplakala a bola pochopené. Oskar jednoznačne zaslúžený.
Kto o tomto skvoste doteraz nepočul, musí to zmeniť. Ako kniha tak i film stoja za pozornosť.

...pretoze je prvy december.

2011-12-01T11:35:00.000+01:00

1. December, 07:13 rano, otvaram prve okienko adventeho kalandera, kde ma caka cokoladovy vlacik. Na zadnaj strane nachadzam zlozenie, napisane po slovensky. Na Slovensku vsak nie som.

Do dnesneho dna som sa nijako nezamyslala nad Vianocami (okrem darcekov) a celkovo adventneho obdobia. Dnes mi to vsak doslo. Vsetko je ine. Do neznama odisla moja kazdorocna radost z Vianoc a nahradila ju (momentalne) chladna lahostajnost. Kam sa podel ten pocit ocakavania, radosti, a veselia na dusi? Ostal na Slovensku. Tam, kde sa pocuvaju pri peceni slovenske koledy, ktore dokazem zaspievat aj o polnoci; tam, kde nikto nerobi plan na pecenie - jednoducho sa pecie; tam, kde Vianocne upratovanie trva len dva dni; tam, kde je dom obvesany vianocnimi myskami, hviezdickami a svetielkami.
Zo vsetkeho mi teda vyplyva otazka - co robit, aby som nepokazila norske Vianoce ako sebe, tak i skvelej rodine, ktora si ma na rok adoptovala. Cez vikend idem piect, v mojej izbe to vonia skoricou a pernikmi, snehu je tiez nedostatiok. Ostava mi teda len uzivat si nieco nove, nieco ine a zabudnut na to, ake to byva doma.

3 rôzne doby, 3 rôzne ženy, 3 rozne osudy, 1 kniha, ktorá ich spojila.

2011-11-19T11:11:00.001+01:00

3 dôvody pre pozretie si tohto filmu:
1. Nicole Kidman, Julliane Moore, Meryl Streep
2. Dráma
3. Virgínia Woolf
K objaveniu tohoto drahokamu vďačím našej školskej knižnici. Som jej pravidelným návštevníkom kvôli tichu, knihám, filmom a príjemnej tete knihovníčke.
3 skvelé herečky ma bez pochybností uistili, že to bude úroveň, žáner je moja srdcovka a Virgínia Woolf má zaujímavý spôsob písania kníh.
Viac k deju. Odohráva sa v 3 rôznych líniách. Kidman predstavuje jemne životom unavenú spisovateľku Virgíniu Woolf, ktorá práve pracuje nad novým románom Mrs. Dalloway. Inšpiráciu nachádza v mnohom, no stále jej niečo k poslednej iskre chýba. Jej okolie nie je schopne akceptovať jej dušu autorky, jednoducho ju považujú za psychicky chorú.
Moore je matka, manželka a žena domácnosti. Hormóny jej behajú podľa vlastných pravidiel, a preto sa javí ako človek bez rovnováhy v sebe a zároveň žijúcim pre všetkých, no nie pre seba. Číta román Vidrgie Woolf - Mrs. Dalloway. Kniha jej napovedá, že je čas na zmenu.
Streep bravúrne stvárnila homosexuálnu ženu v pohybe, ktorá chtiac či nechtiac žije svoj život pre ostatných. Narozdiel od škrečka v kolese, ona nedokáže na chvíľu vypadnúť z kolotoča života a vypnúť. Číta však knihu, v ktorej nachádza obraz samej seba, vidí možnosti na krok dopredu.
Všetky tieto príbehy sa do seba pletú ako vrkoč z 3 rôznych farieb, ktoré sú jednak krásne sami o seba a zároveň tvoria magickú trojicu.

Roald Dahl - A Boy, Going Solo

2011-11-18T22:22:00.005+01:00

Roalda Dahla netreba nijako zvlášť predstavovať, nakoľko je známy svojimi skvelými príbehmi pre deti i dospelých. O jeho dvoch autobiografiách sa však toľko, na obrovskú škodu kníh, veľmi nehovorí. Vo všeobecnosti to bola druhá či tretia autobiografia, ktorú som prečítala. jednoznačne je však zaradená na prvé miesto.

A Boy, v preklade Chlapec hovorí o dobe detstva. Opísané sú roky pred jeho narodením a následne vlastné spomienky či pamäte ostatných. Kniha sa stala mojim priateľom. Mala som pocit, že malý Roald rastie priamo na mojich očiach, cítila som každý jeho záchvev srdca, pochybnosť, myšlienku a strach. Brilantný opis ľudí, charakterov, udalostí a vlastných pocitov... Nachádzame to v mnohých jeho knihách, v tejto to však bolo vynásobené stovkami.
Going Solo opisuje roky staršie, od skončenia školy cez zamestnanie sa v Shell, prácu v horúcej východnej Afrike, lietanie na Hurikáne, až po vrátenie sa, naspäť domov. Roald však už nerástol na mojich očiach. Teraz len múdrel, mužnel prekonával prekážky a nezlomil sa. Mala som pocit, že som jeho denník, ktorému tak dopodrobna v nečasté chvíle voľna opisuje medzníkové udalosti svojho života. Života, ktorý toho nemá veľmi spoločného s predstavou o živote autora kníh (aj pre deti).
Doteraz som považovala Matildu za jeho najlepšie dielo. Teraz sklápam oči a priznávam svoju chybu - jeho autobiografia je pre mňa vrcholom jeho tvorby. Pochopila som dôvody k napísaniu iných kníh, vojna sa mi ukázala z trochu inej strany. Toto dielo patrí k tým, ktoré sa bez problémov dá rozložiť na citáty, perly, ktoré ležali na dolnej poličke knižnice.

Potterovi nestačí ku šťastiu len Kameň, potrebuje aj Komnatu.

2011-11-18T21:28:00.000+01:00

Dlho ma nebolo treba presviedčať a znovu som sa pustila do čítania druhého dobrodružstva mladého angličana Harryho Pottera. Tentokrát sa vďaka či kvôli nemu otvorila Komnata, plná neočakávaných prekvapení. Poodhaľuje pravdu. Otvára neočakávané schopnosti.

Stalo sa zo mňa znovu malé dieťa. Dychtila som po dobrodružstve, ktoré sa mi poodhaľovala s každou stranou viac a viac. Autorka sa zahrávala s mojím časom, mojimi myšlienkami a ovplyvnila moje vnímanie sveta. Vznikali otázky. Nachádzala som odpovede. Žiadnu z medzi riadkami položenú otázku nenechala len tak pustenú do vetra ako utrhnutého šarkana.
Film som si ako-tak pamätala, preto pomerne dobre dotváral moju predstavivosť. Scény boli, ako vždy pozmenené, od napätia ma tiež akosi netrhalo, narozdiel od knihy. Avšak časť v zakázanom lese som si veľmi užívala, nakoľko moja fantázia nebola taká bohatá na pavúky.
Jedna vec ma však mrzí. Základná myšlienka alebo podklad pod celým dejom zostáva rovnaký. Napríklad: úlohou bolo napísať zaujímavý či nový spôsob cestovania. V prvom diele to bol celý postup od neexistujúceho nastupišťa až po Express, kde predávajú čokoládové cukríky a fungujú čarovné paličky. V druhej časti bola tiež táto úloha splnená - cestovanie lietajúcim autom. Autorka však vždy túto úlohu splní bez väčšej námahy s brilantným výsledkom.
Nebudem ani prvou ani poslednou, ktorá nazve Harryho Pottera veľkou skladačkou, ktorá sa po každej časti stane o niečo bohatšou a doplnenou o novú informáciu, ktorá predsa len tvorí jeden celok. Priznám sa, teším sa na moment, kedy neostane neprečítaná kniha o Potterovi na mojej poličke.

Dievča s perlovou náušnicou

2011-10-30T16:00:00.001+01:00

Názov filmu mi veľa nehovoril, hercov som v láske nijako extra nemala. Predpokladala som slabý filmový zážitok, dobrý spôsob, ako zabiť 96 minút svojho života. Teraz si priznávam svoju OBROVSKÚ chybu.

Dej sa odohrával v 17. storočí v Holandsku. Griet (Scarlett Johansson) sa stáva slúžkou u jemne nenormálnej (na môj vkus) rodiny maliara Johannesa Vermeera, ktorého stvárnil Colin Firth. Dlhé roky mi trvalo, kým som pochopila čaro tohto herca a jeho spôsobu stvárnenia úloh. Je fantastický.
Griet sa stáva múzou, pomocníčkou a, dovolím si povedať aj spriaznenou dušou maliara. Vzniká medzi nimi nezlomiteľné puto, spúšťač mlynu života pre oboch. Trochu mi však chýbalo hlbšie ponorenie sa do citov jednotlivých postáv. Predpokladám však, že práve táto stránka bola lepšie vystihnutá v knihe s rovnomerným názvom od Tracy Chevalier, ktorá sa aj stala predlohou pre tento film.
Skvelo vystihnuté prostredie, atmosféra filmu. Miestami som mala pocit, že sama cítim smrad trhu, zimný chlad, či nepríjemný dych starého muža kráčajúceho za mnou.
Pre porovnanie ponúkam originál a verziu so Scarlett Johansson.

Johannes Vermeer - Girl with a pearl earring

Scarlett Johansson

Skrotená hora

2011-10-30T14:36:00.000+01:00

4 Zlaté glóbusy, 3 Oscary, Jake Gyllenhaall, Heath Ledger a krásna príroda. Skvelá kombinácia a zaručený filmový zážitok. Myslela som si to.

Nikto nikdy nevie, kam ho cesta života zavedie. A najmä ku komu a čo z toho vznikne. Z, na prvý pohľad, priateľov vzniknú milenci, zo šťastného vzťahu sa vykľuje láska postavená na nedôvere. A to všetko kvôli jednému letu, jednému vzťahu a dvom mužom.
Ennis a Jake sa spoznajú počas leta 1963, pasú spolu ovce na Brokeback Mountain (originálny názov filmu). Ich vzájomné puto však prerastie do iných rozmerov, ich vzťah ich drží pokope celý život.
Ich vzťah prejde cez veľa kameňov možného úrazu ako sobáš, nedostatok času či jemná žiarlivosť. Vydrží im však až do smrti.
Tento film nemôžem zaradiť medzi jeden z mojich najobľúbenejších. Raz mi tam chýbali emócie, inokedy mi dej prišiel s nezmyselnými prestávkami. Ak by bol čas a priestor kopať hlbšie do vzťahov, vykľul by sa z tohoto dobrého filmu skvost. Tak sa však nestalo. Jednoznačne však stojí za pozretie.

Strana 29, 156, 257, 368, 519, koniec... Da Vinciho kód.

2011-10-30T13:45:00.000+01:00

Po piatich rokoch mlčania (odkedy som videla film) sa toto dielo znovu prihlásilo do môjho života, konkrétne v kníhkupectve na letisku v Oslo. Chcela som si ju kúpiť, bola za smiešny peniaz. Nebola som si však istá, či sa mi bude páčiť. Počas cesty naspäť do Harstadu som myslela len na jedno - musím si to prečítať. A pozrieť.

Akonáhle som ju dostala do rúk a prečítala prológ, kniha ma vtiahla do seba. Nenásytne som sa vrhala z jednej stránky na druhú v očakávaní, kam zavedie Sophie a Roberta ďalšia nápoveda k nájdeniu Svätého grálu. Zanedlho som si uvedomila, že tých cca 570 strán sa dá v pohode zvládnuť. Dej bol natoľko akčný, že som prestala vnímať strany. Veľmi sa mi páčilo aj vytvorenie celistvého deja z pohľadu viacerých postáv. Dodávalo to viac farebnosti či rozmanitosti. Od knižného konca som asi čakala trochu viac.
Film na prekvapil najmä kvalitným výberom postáv. Silno sa zhodoval s mojou predstavou i keď v pár prípadoch sa vyskytla chyba. Rovnako bol jemne zmenený dej, neviem však povedať či k lepšiemu alebo k horšiemu. Film mi po prečítaní knihy prišiel jemne nudný, bez akčnosti, napätia... V tomto prípade zohralo rozprávanie deja z rôznych pohľadov skôr zlú úlohu, nakoľko sa to všetko nepekne zosekalo.
Čo sa týka kontroverznej témy Svätého grálu, ktorá sa stala aj hlavnou myšlienkou celého diela, nepríkláňam sa ani k myšlienke pohára ani k myšlienke Márie Magdalény. V druhom prípade by mi viac vecí dávalo logiku, ale mám primálo odborných informácií na túto tému.

Kniha z donútenie alebo Harry Potter a kameň mudrcov

2011-10-22T23:40:00.000+02:00

Keď prišiel film, mala som šesť. O prečítaní knihy som ani nedumala, zato som šla s veľkým bratom do kina. Na Kameň mudrcov, na Tajomnú komnatu, na väzňa z Azkabanu, na Ohnivý pohár.V tom čase som mala po prvom životnom jubileu - 10 a sama som sa vedela "rozhodnúť", čo je pre mňa najlepšie.

Až kým ma k čítaniu asi najznámejšej knihy môjho detstva nedonútila moja host-sestra. Necítim však obrovskú vďaku, skôr pocit prekonanie sa. Snažím sa nečítať to, čo ide práve v kinách. Príde mi to zvláštne, objaviť knihu až keď sa niekto rozhodne natočiť film.
Ak teda zabudnem na svoju celkovú nelásku voči menu Harry Potter, kniha sa mi páčila. Išlo sa ľahko, neskákala som zo strany na stranu... Čítala som všade - na zemi pri čakaní sestry, na ceste postojačky v autobuse, na 5 minútovej prestávke počas hodiny. A cítila som sa mladšie. Neskĺzam však do ľútosti nad faktom, že som to neprečítala pár rokov dozadu. Všetko má svoj čas.
Film sa mi už tak veľmi nepáčil. Jednoducho nemám rada zmenené scény. Dialógy si málokedy pamätám, o tie mi teda, pravdupovediac, nejde. Ale načo meniť scénu? Každopádne som mala úplne iný pocit z knihy ako z filmu. Bol však obrovský nezvyk pozerať sa na malého Harryho, keď ho mám v hlave uloženého ako dospelého muža. O Hermione ani nevravím. Postava Snapa ma však zaujala, ako i mnoho čitateľov najviac. Prišiel mi ako zamknutá záhrada, od ktorej kľúč nosíme všetci v sebe. Len málokto to však pochopil...
Aj ja sa teda pridávam k čitateľom HP. Tých 200+ strán znamená len pár hodín času, napriek tomu to považujem za obrovský krok v samej sebe. Krok, ktorý síce nemení nič na ľudstve, mení však niečo na mne. Aj preto som tejto sérií bestsellerov vďačná.

Ale otázkou zostáva...Čokoláda!

2011-10-08T23:37:00.000+02:00

Čokoláda je

mňam!
hnedá, sladká, tvrdá, tekutá, horúca, ľadová, jemná,
Johny Depp, hnedovláska, Francúzsko
kniha?

Môj postup myšlienok pri slove čokoláda. Film som videla skôr ako knihu. V tomto prípade však ľutovať naozaj nemôžem!
Kniha je podľa môjho názoru menej známa ako film, zameriam sa teda na ňu. (Chocolat - Joanne Harris)
Od samého začiatku to bolo všetko o čokoláde. Takmer na každej stránke som si mohla prečítať niečo o tejto sladkej pochúťke, ktorá rozpútala psychologickú vojnu nielen medzi Vianne a kňazom, ale aj medzi obyvateľmi a v ich vnútrach.
Veľmi, ale naozaj veľmi oceňujem dvojaký názor na jednu a tú istú skutočnosť či situáciu. Dodávalo to knihe istú 3D vlastnosť. Nádherne mi bolo dovolené sledovať postupnosť charakterov, odhaľovať vlastnosti tej ktorej postavy. Až do poslednej kapitoly som bola v napätí, očakávaní a preplnená zvedavosťou, čo bude na nasledujúcej stránke. Prihliadnuc k tomu, že moja ruka len ťažko poslúchala mozog a neskočila hneď, považujem dej napínavý, bez výkyvov a pritom držiacim ma ďaleko od pocitu nudy. Štamprlík romantiky, kilo života a veľa čokolády ma ešte väčšmi povzbudzovalo v čítaní.
Nehľadiac na všetky pozitívne vlastnosti, našla som aj jednu zápornú. K tejto knihe, či už si ju požičiate alebo kúpite, by mali dávať čokoládu. Inak po nej budete (dosť dlho aj po prečítaní) túžiť. Skôr či neskôr to vaše, písmenami podráždené chuťové poháriky nevydržia, donútia vaše nohy prísť do obchodu a vaše ruky kúpiť čokoládu...

Eat, Pray, Love

2011-09-25T00:20:00.000+02:00

Veľa ohlasov vzbudila kniha i film, keď uzreli svetlo slovenského knižného i filmového sveta. Chcem sa však vyjadriť k filmu. Rokmi osvedčená Julia Roberts, filozoficky ladený názov, šup - šup, ideme pozerať.
Hneď na úplnom začiatku som sa zamotala. To však pripisujem svojej nepozornosti. Dej si ide pekne, raz trochu sucho, inokedy s väčšou kôpkou emócií. Celkom sa dá chápať každé jedno rozhodnutie, pochybnosť i radosť ako hlavnej tak i vedľajších postáv.

Občas ma ponorili do romantiky, inokedy do situácie vyžadujúcej smiech. K slzám som sa akosi nedopracovala. Počas pozerania som upratovala svoj šatník. Po skončení filmu som pochopila, že pre práve túto činnosť to bola najlepšia možnosť z ponúkaných. Neviem si to vysvetliť žiadnym iným spôsobom ako tak, že film sa nesnažil dosiahnuť dno Mariánskej priekopy ani rozlohu Ruska. Od začiatku do konca to bol film neidúci príliš do duše a nezaberajúcim príliš veľa myšlienok v hlave. Neviem či zlatá ale jednoznačne stredná cesta.
Film by som odporučila komukoľvek, kto hľadá úplný relax po namáhavom týždni. Sú to 2 hodiny a 20 minút zaslúženého oddychu.

Nicholas Sparks - The last song (kniha a film)

2011-09-25T00:00:00.000+02:00

Prvá kniha, ktorú som uvidela na poličke našej školskej knižnice. Obálka patrila filmovému, a ani zďaleka nie presnému stvárneniu. Aby moja neláska k herečke v hlavnej úlohe vzrástla alebo klesla, pozrela som si i film. Teraz neviem, čo bolo horšie rozhodnutie - vziať túto knihu do rúk a začať čítať alebo s očakávaniami pozerať film.
Čítalo sa ľahko, pekné tempo, občas som sa pleskla dlaňou čelo, ako môže byť niekto tak sprostý ako tá alebo iná postava. Niečo mi to však pripomínalo. Čítala som ďalej, romantika ako stvorená pre dobrodružstvo počas leta. Občas som sa pozastavila nad myšlienkou, čo to, do pekla, má spoločné s reálnym životom. Veľmi málo, až pramálo. Ale budiš, kto chce, sa hádam aj zamiluje a možno aj prežije niečo podobné... Najkrajšie tu bolo vyrysované puto otca a dcéry, ktoré sa nepretrhlo, i keď to všetko skôr svedčilo o opaku.

Nedokážem si však utvoriť celistvý názor na knihu. Ak to mám brať ako jedinečné dielo, nevnímajúc množstvo kníh od daného autora, ktoré som prečítala pár rokov dozadu, je to fajn, naozaj pekné. Ak by som to mala považovať za jednu z kníh Nicholasa Sparksa, nastáva obrovské sklamanie. Príliš veľa to malo spoločné s knihou Dear John. Nadobudla som pocit, že idem po starých koľajniciach v novom vlaku.
Film považujem za, ako to povedať, niečo odpudzujúce. Mala som pocit, že tvorcovia len poznali hrubé črty daného diela, nevnímajúc mnohokrát smerodajné detaily. Boli preskočené mnohé časti, do hĺbky sa príliš, lepšie povedané vôbec nešlo. Z príbehu o pute dcéry a otca sa stala teenagerská romanca, ktorá by mi bez knihy dávala len malý zmysel. Beriem to ako vnímanie daného príbehu konkrétnym režisérom. Tým sa však celkové sklamanie nestáva menším.

Som na vážkach, či sa oplatí alebo neoplatí čítať danú knihu. Poplakať si poplačete, usmiať sa usmejete, aj si zasnívate, ale ďalej ma to neposunulo.

Kliknutím na Jodi Picoult alebo Marjane Satrapi si prečítate môj názor na ich diela.

Tanec s vlkmi. A s mojim srdcom.

2011-09-17T10:00:00.001+02:00

Som veľmi ľahko ovplyvniteľná. Stačí napísať, že film získal pár Oskarov, prečítam si pomerne známe ale mne nič konkrétne nehovoriace meno a už som prikovaná k obrazovke. Je jedno, či plazmy alebo notebooku, tancovať sa dá všade.

Pohodlne sme sa usadili, položili všetkom poživateľný a nezdravý tovar na stôl, a stlačili gombík, ktorým sa to všetko začalo. Buď som slepá, alebo ma na začiatku snímky nič neuptalo. Okrem Kevina Costnera.

Postupne zabúdam sledovať čas, obliekam si vzdušné oblečenie a sadám si pekne do tieňa pri koňa poručíka Dunbara a sledujem, čo sa deje. Po chrbte mi zteká myslená kvapka potu, keď vidím blížiacich sa indiánov. Môj dych sa náhle zastaví, keď priamo predo mnou prechádza vlk. Smejem sa na občasnej nemotornosti či už Dunbara, indiánov či ostatnej časti postáv.

Vo svojich myšlienkach nadávam tej ktorej postave, prečo to neurobila tak a nie onak, prečo je taká slepá, prečo to urobil. Avšak krásne, ako v zrýchlenej snímke môžem sledovať púk lásky rozvíjajúci sa či už z vďaky, slobody danej jeden druhému alebo pre očí neviditeľnej opory. Túto mladú rastlinku zalievali aj bolesťou, stratou, odcudzením. Ale ona prežila. Tak by to malo vždy byť.

Myslím, že nastane okamih, kedy si túto snímku pozriem znovu. O pár rokov, keď sa mi bude duša utápať v inej vode, nájdem tu niečo nové. Nateraz mi však stačilo. Vždy je nad čím premýšľať.

Viac o filme na csfd.cz.

Môj obľúbený komix je Persepolis.

2011-09-16T23:12:00.000+02:00

Voči komiksom som bola viac ako negatívne naladená. Zdali sa mi jednoduché, čitateľ chápe dej nielen vďaka textu ale aj obrázkom. Nie som malé dieťa, vravela som si, aby som čítala také hlúposti. Ale ako to už býva, čím máme niečo menej v láske, tým sa s daným objektom musíme častejšie stretávať. A tak som sa stretla s Persepolisom.
Sedela som s kamarátom v knižnici, pekne v rohu, medzi časopismi a biednou poličkou komiksov. A čo nevidím, komiks po anglicky. Názov som už pár rokov poznala, Persepolis bol sfilmovaný, dávali ho v kine Metro v Trenčíne. Vtedy som naň nešla. Teraz by som sa do toho dala.

Našla som si prvú časť zatiaľ dvojdielneho diela a s úsmevom na tvári niesla domov. Ako som však začala čítať, prestať som nedokázala. Pocítila som, že moje pery sa svojvoľne usmievajú, listujem stranami ako divá a ďalšia motivácia - málo textu, rýchlo sa to číta. Na pár dní som mala pocit, že mám čierne vlasy, vyrastám na nepokojnej strane planéty a volám sa Marjane.

Stránky ušli rýchlejšie ako som čakala, a ocitla som sa na konci prvého dielu. Bola to nedeľa. V pondelok som sa znovu pozdravila s kamarátkou knihovníčkou a s ešte väčším úškľabkom na tvári niesla svoj poklad do jaskyne, oficiálne mojej izby. A znovu sa začalo to isté...

Druhá časť mi neprišla taká zaujímavá, ale chápala som ju lepšie vďaka veku Marjane, ktorý bol v okolí toho môjho. Očami som šprintovala cez stránky rovnako rýchlo, nič ma nedokázalo zastaviť, teda okrem nedostatku čaju v šálke. Aj tieto prestávky som sa však pokúšala absolvovať čo najrýchlejšie.

Veci sa zmenili, Marjane je veľká, ja o niečo múdrejšia a Persepolis 1 a 2 opäť čakajú na blúdneho čitateľa.

A.

Out of Africa alebo nová láska.

2011-09-06T22:08:00.000+02:00

Film, ktorý som si vyhliadla v prvom týždni môjho pobytu na severe. Obálka mi nič nepovedala o roku, kedy bol tento skvost natočený a teda som sa až neskôr, na svoj vlastný údiv dozvedela, že film je 26 rokov starý.
Z diaľky mi herečka pripomínala viac Andie MacDowell, až po prečítaní som s hlavou pochybností uverila, že aj Meryl Streep bola mladá a bola herečka. O Robertovi Redfordovi som vedela menej ako málo, poznala som jedine jeho meno. A doteraz nechápem, ako sa taká veľká chyba mohla stať. Tá iskra v jeho očiach (v mladosti i teraz, na plátne i mimo) mi chýba u väčšiny hercov. Film si určite pozriem ešte raz, ak nenájdem iný dôvod, tak už len kvôli nemu.

Od úvodnej scény vyzeral film sľubne. Jemne sa to pokazilo po nepekne urobenej umelej scéne v prírode, na ňu som však urýchlene zabudla a užívala si dej plný lásky, nepochopenia, trápenia a jednej veľkej sínusoidy... Dokázala som sa bez ťažkostí vžiť do úlohy Karen, ktorá si ako žena prežila mnohé. Mnohokrát zlomená a vždy s väčšími bolesťami rozdávajúca optimizmus svetu. Musím zdôrazniť i krásu prírody, ktorú by som nečakala uvidieť v Afrike. Vďaka tejto snímke som si uvedomila fakt, že za rovníkom je všetko, z pohľadu obyvateľa severnej pologule, naopak.

Ako minúty nabiehali, v mojom hrdle sa tvoril stále väčší a väčší pocit tesna, ako keby som sa mala pustiť do plaču. Obrovskému filmovému smútku som sa nevyhla, jednak kvôli dejovej línií, kvôli emóciám prepaľujúcim obrazovku a taktiež kvôli tomu, že sa film už končí.Odporúčam.

Viac (faktov) o filme na csfd.cz

Asi je naozaj škaredá.

2011-09-03T16:28:00.000+02:00

Piatkové popoludnie, centrum mesta, plno čajok a ich škrekotu, plno ľudí. Mala som presne 50 minút na robenie niečoho, čo ma zamestná do príchodu host-mamy. Nenapadlo mi však nič lepšie, ako kúpiť si soft-is, posypaný čokoládou a ešte niečim, a sadnúť si na lavičku.
Vždy sedím na jednej a tej istej lavičke, mám ju rada. Je trochu špinavá, osamelá a s nádherným výhľadom na prístav, more, hory, mesto, ľudí... Sedela som, jedla, topiaca sa zmrzlina mi kvapkala do topánky. Nenapadlo mi nič lepšie, ako začať mávať nohami, ako to robia nudiace sa deti. Lavička bola na moje prekvapenia vysoká, zeme som sa nedotýkala ani špičkami. Okolo prešla neveľká loď prepravujúca ľudí, prípadne ich autá, a mala som pocit, že sa všetci usmievajú. Doteraz som ostala v tomto mylnom názore...

Mávala som do chvíle, kým mi sladká kvapka nezatiekla na chodidlo a vtedy som pochopila - už som na to pristará. Už si nemôžem dovoliť mávať nohami a čakať, že prídu rodičia a privedú ma do poriadku, učešú, povedia no-no-no a sadnú si za mňa. Už sa predo mňa nik nepostaví a neohradí ma od toho chladného a slaného vetra. Už dýcham sama.
Odhodila som obal od nebohej, v žalúdku topiacej sa zmrzliny, a znova si sadla k mojej už vernej priateľke. Nikdy na nej nik nesedí. Asi je naozaj škaredá. Alebo len odpudzujúco sama. Fotím, dýcham, premýšľam. Presne toto som chcela.
Stále je vo mne ten zvláštny pocit. Stojím na okraji prístavu, je to drevená konštrukcia, prežila už mnoho ľudí, hľadím na more, na ťažkopádnosť otáčajúceho sa tankeru. Všetko je otvorené, môžem ísť kam chcem, v podstate aj s kým chcem, teoreticky aj kedy chcem. A predsa tam stojím, nevyužívam ponúkané. Ale začnem. V živote si človek nemôže dať pauzu, odskočiť si niekam a potom sa znovu vrátiť. Život je kniha na jeden dych, avšak každý ho máme rôzny. Začala som ju čítať, tak si tie stránky vyfarbím po svojom.
A.

Jodi Picoult - Harvesting the heart

2011-08-28T10:01:00.003+02:00

K tejto, povedala by som, na Slovensku (a Nórsku) neznámu autorku ma upozornila kamarátka na pobyte s Červeným krížom. Som jej za to zaviazaná. Nemôžem síce povedať, že táto kniha mi zmenila život, ale určite ma posunula vpred. O koľko, to som ešte nezistila.

Často sa mi stáva, že úsekmi života ma sprevádza autor, ktorý dokáže vystihnúť pocity daného obdobia a i po jeho skončení mám naň príjemné spomienky, i keď sa k tým knihám tak skoro nevrátim. Kedysi bol predstaviteľom tohto typu kníh Nicholas Sparks, teraz preberá štafetu Jodi Picoult. Obaja sa mi nepriamo hrabali v duši, vytiahli tu natiahnutú strunu, pohrali sa s ňou a a odložili naspať, už zdravú, uvoľnenú. Obaja nepatria k ťažkému čítaniu, ale na dovolenku by som si ich asi tiež nevzala. Sú to knihy vhodne na relax, úplný, častý no neškodný.
Ohľadom v názve uvedenej knihy chcem povedať, že napriek veľkému počtu strán som knihu čítala ľahko, bez preskakovanie nudných strán, stále len hltala. V knihe je dosť kapitol, čo mi vyhovuje. Každá má názov poľa postavy, ohľadom ktorej sa to tam bude najmä točiť. Priznám sa, že zo zvedavosti som často prelistovala na kapitolu s rovnakým menom ako som práve dočítala, aby som nahliadla, čo bude. Musela som sa však vrátiť naspať.
Dej ide plynule, bez nepotrebných rečí a je pomerne nepredpokladateľný. Časté a neočakávané zvraty, existujúce problémy a nedoriešené konflikty. Presne ako zo života.
Odporúčam, len nepreskakujte strany :)
A.

Dead Poets Society alebo ako sa vrhať od smiechu k slzám...

2011-08-27T23:30:00.000+02:00

Na prvý pohľad nenápadné DVD, obal ma neupútal, obsadenie tiež nie je môj štýl, ale bola to dráma, tak som pristala na pozretie si tejto šedej myšky.

Po pár okamihoch som si povedala, všetko sa začína rovnako, o ničom, až postupne to graduje. Prúd svojich myšlienok a otázok typu: kedy sa to začne som prestala sledovať a ani som si to neuvedomila. Bola som vtiahnutá do deja. Akoby som i ja časťou hodiny prof. Keatinga, akoby mám ja svoju lavicu niekde v prednej časti a sledujem dianie v triede na hodine angličtiny, akoby ja behám s chalanmi do jaskyne. Skvele som sa bavila a akonáhle vlna smiechu ustala, prišla vlna diametrálne odlišnej emócie - žiaľu. Podľa môjho názoru jedne bez druhého je ako druhé bez prvého teda nijaké. Človek by potom nedokázal ocebiť cchvíle radosti, keby nepoznal žiaľ.
Dej išiel postupne, príjemná gradácia, otázne vyvrcholenie, a nie rýchly, ale pomalý spad, ktorý sa zastavil niekdy v strede, aby si každý mohol dokončiť príbeh po svojom. Príbeh, ktorý mohol byť natočený (samozrejme s možnosťami techniky) aj v 1879 a stále by bol aktuálny. Myslím si, že hlavnú myšlienku danej snímky si musí každý vytvoriť vo svojej hlave sám - či už upriami svoju pozornosť na profesorovu neobyčajnú výučbu, hranie nie podľa pravidiel či chlapčenskú túžbu, stále to bude jedna a tá istá snímka. Čím viac ľudí si ju pozrie, tým na ňu bude viac uhlov pohľadov. O strate času sa, v tomto prípade, nedá hovoriť.

Viac o filme na csfd.cz .

Príjemný zážitok,

A.

Milujem začiatky! Najmä tie ťažké...

2011-08-26T17:26:00.000+02:00

Začiatok, alfa, štart... Každému napadne niečo iné. Ja teraz viem, že ešte dlhú dobu mi pri týchto slovách bude napadať obdobie, ktoré teraz prežívam. Neľahké, zložité, plné nepochopenia... Obdobie sĺz, straty síl, a otázok ako: toto som naozaj chcela? Hneď si aj odpovedám - áno, lepšie to byť nemohlo, a aj svojim slovám verím. Začiatok predsa nemôže trvať večne, a koniec-koncov, do Vianoc sa začiatok skončiť musí, či chce, či nechce, tak mi to povedali v škole.

Do školy chodím, k vlastnému údivu, rada. Je síce pravda, že som vždy nervózna, keď vchádzam do miestnosti už naplnenej mojimi spolužiakmi, ale rada sedím na mieste, počúvam cudzí jazyk, som medzi ľuďmi... Faktom je, že moje najobľúbenejšie predmety sú matematika, angličtina a francúzština, ale myslím si, po istej dobe budem viac chápať a už budem mať viac obľúbených hodín. Aspoň v to pevne verím.

Práve počúvam albumy Yanna Tiersena a snažím sa žiť, načúvať hudbe a chápať čo je v nej. Chcem sa naučiť ďalší cudzí jazyk...

Keď vás Nór pozve na prechádzku, dajte si tenisky, pohodlné oblečenie a vezmite si fľašu vody.

2011-08-23T23:01:00.000+02:00

Už sa mi to pár krát stalo, kľudne si sedím v pohodlí, či už svojej postele alebo sedačky a buď mi zazvoní telefón alebo ma niekto priamo pozve na prechádzku. Hovorím si, dobre, prejdem sa, nebudem stále kysnúť doma keď je vonku (v rámci možností) pekne. Obujem si pohodlne mokasíny, dám si rifle, sako, a vyrazíme. Už po niekoľkých metroch človek vie, do čoho sa dostal. Tempo chôdze je dobré, som zvyknutá chodiť rýchlo, ale nie po lese!, ktorý sa volá park!! Po chvíli mám nohy od bahna, ihličia a Boh vie čoho ešte, môj tep je zrýchlený (po pohľade na moje nohy) a teším sa domov. Doma sa pekne napijem, prezlečiem do pohodlna a vrátim sa k rozčítanej (už dočítanej knihe od Iodi Picoult - Harvesting the Heart - môj názor na ňu pridám v najbližších dňoch) a pokračujem si vo svojej existencií nadávajúc, že nabudúce si už dám určite pozor.

A.

Tráva je zelenšia.

2011-08-21T18:14:00.000+02:00

Pobalená, pas - mám, peniaze - mám, letenky - mám, notebook - mám, slúchatká - mám, všetko mám, môžem ísť. Toto bola posledná veta, ktorá zaznela z úst človeka odchádzajúceho z domu na 10 mesiacov a nejaké drobné, lepšie povedané 12 dní. Posledný pohľad na nič netušiacich psov, a prve sĺzyprelievanie štrnásteho dňa, ôsmeho mesiaca, dveticsícjedenásteho roku Pána. Áno, vravím si, bude mi chýbať klopkanie ich pazúrikov po dlážke, ich chuť maznať sa vtedy, keď je to najmenej vhodné, ich pohľady pýtajúce si piškótu ako odmenu za to, že mi dovolili česať ich. Majúc - neceníme, stratiac - plačeme.

Keď preskočím všetky nepríjemné, lepšie povedané boliace časti toho dňa a vrátim sa do presne tejto hodiny pred týždňom, sedím v lietadle, pri okne a hľadím von, dokým ma zaujíma pohľad na hmlu z lietadla. Pustím si hudbu, odpočívam, zaspať sa ani nesnažím, bolela by ma hlava... Prvá vec, ktorú si všimnem pri pristávaní je zelenšia tráva. Omnoho.

Už je tomu celý týždeň, celej tejto zmene života. Pred odchodom som mala pocit, že týždeň je veľmi dlhá doba a teraz vidím, že týždeň ubehol prekliato rýchlo. Za tú dobu som ochutnala mnohé, napr. jeleňa, vlastnoručne vylovenú rybu z mora, zmrzlinu, lafse, vodu z horského jazera, čučoriedky priamo z lesného kríka, hnedý syr, tavený syr s príchuťou čerešne. Zazrela som dvoch losov, svetlú noc, malú veľrybu, kostol zo 14.storočia, vysoké kopce, a nekonečnz oceán. Ako veľa,naozaj veľa sa môže zmeniť za 168 hodín existencie jedného človeka. príliš veľa. Preto je na čase začať si primitívne užívať všetko od dažďa, cez kriedového panáčika na chodníku, až k pohľadu plnom citov svojich rodičov, lások, ci priateľov. Nedodávam vetu - až kým nebude neskoro, lebo užívať si drobnosti nie je nikdy neskoro.

Na záver foto z okolia mojej existencie.

Bez názvu

2011-08-21T00:40:00.000+02:00

Drahí priatelia, vítam vás na svojom blogu, mieste, kde by som sa chcela venovať:

knihám a našim názorom na nich
filmom
osobným úvahám
zdieľaniu stránok so zaujímavým obsahom

Po nekonečných úvahách, ktoré sa však dostali do svojho konca som dospela k záveru, že (blog) píšem najmä pre ľudí, zainteresovaných v knihách i filmoch a laickom názore na nich či mojich postojoch k skutočnosti. V ktoromkoľvek z príspevkov uvedených v budúcnosti sa nechcem nikoho dotknúť, raniť jeho osobnosť či poškodiť meno . Všetky uverejnené názory sú subjektívne, založené na mojom presvedčení, nevyjadrujú postoj žiadnej väčšej skupiny obyvateľstva, do ktorej som zaradená. Chyba sa neraz vyskytne, preto na ne radšej privrite oči.

Príjemné čítanie,
A.