Toto je druhý pokus o napísanie pár slov o plávaní. O plávaní ako o športe, o plávaní ako o živote... Povedať, že plávanie ma urobilo tým, kým som dnes by nebola úplná pravda, nakoľko je to súhra faktorov ako výchovy, charakteru, ľudí navôkol, športu a vplyvu týchto brúsidiel na stále formujúcu sa osobnosť.
Posledná piatková hodina angličtiny sa vliekla ešte viac, ako obyčajne, a sedenie na zadku mi robilo len a len väčšie problémy. Ručičky na bielych plastových hodinách sa mi priamo do tváre posmievali, ukazovali svoju silu a význam každého ich pohybu. Čím viac som sa pokúšala sústrediť, tým viac lákal ciferník moje oči a moje sklamanie nadobúdalo v rozmeroch. Pýtala som sa, kedy už bude koniec tohoto mučenia, kedy zaznie tá magická fráza: So we call it a day. Všetok elán zo mňa postupne vyprchal, rozpadal sa na molekuly, na atómy, prebiehala chemická reakcia za pomoci katalyzátora - času. Vypla som mozog, už som skončila, aj tak to polo-sústredenie nemalo význam. Akonáhle som zhasla všetky motory, minútovka sa ladným pohybom prehupla k sedmičke a moje ruky dostali telepatický signál - už je čas.
Veci v taške, kabela na plávanie na vrchu, slúchadlá na ušiach, Christina Aguilera zapnutá - začala sa druhá polovica môjho dňa. Na oči som si nasadila neviditeľné klapky proti ľuďom, zaradila som tretiu kozmickú rýchlosť a namiesto od Slnka som sa vzďaľovala od školy a bola priťahovaná k plavárni. Môj mozog sa akoby poskladal, odložil povinnosti na neskôr a začal sa pripravovať na pravidelnú hodinku psychoterapie...
Rozhliadla som sa po prázdnom bazéne, kde sa hladina podobala na sklo, ktoré lákalo priezračnosťou a odpudzovalo stálosťou. Prsty, dlane, ramená, hlava, trup, stehná a špičky. Bola som vo vode. Každý skok je odlišný, raz sa zmení uhol, inokedy sila odrazu či rýchlosť letu. Tak či onak, aký je skok, taký býva celý tréning.
Zžila som sa s vodou a rozhliadla sa po čiernych čiarach na dne bazéna. Jeden, dva, tri, štyri, päť, moja obľúbená dráha. Celé moje telo bolo ovládané pocitom, že som morská panna - namiesto nôh som mala chvost a každý pohyb pod hladinou si vyžadoval istú námahu. Zmenila som sa na elektráreň produkujúcu energiu pre vlastné pohyby. Mozog dal rozkaz na kopnutie, odkiaľ sa v podobe elektrickej energie niesol cez
tkanivá svalov, ramená, hrudník, brucho, stehná, lýtka, chodidlá s cieľovou stanicou v podobe končekov prstov na nohách. Cítila som, ako sa moje orgány začali prispôsobovať nezvyčajnému no milovanému pohybu, ako sa moje pľúca tešili z vody navôkol a ako ma šeptanie vody obkľúčilo svojou uvoľňujúcou prítomnosťou.
Pomaly som sa približovala ku chladu, ktorý bol vládcom priestoru nad hladinou. Pravá ruka nabrala odvahu ako prvá a rýchlym pohybom okúsila pokožkou molekuly kyslíka s vôňou chlóru.Cítila som, ako sa utiahnuté svaly vracajú na svoje miesto, ako pávy vychádzajúce z hniezd, prejavujú svoju prítomnosť, rozťahujú sa a pýšia sa svojou veľkosťou. Ústa sa ako zobák vtáčaťa naťahovali za potravou, za vzduchom, snažiac sa nabrať čo najviac do seba za jeden krátky okamih. Ľavá ruka nasledovala príklad pravej a nesmelým pohybom prerezala vzduch stojaci jej v ceste. Nohy sa ako vrtule na konci lode rozbehli a dodali mi k pocitu sily a rýchlosti.
Otočkou sa skončila jedna dĺžka, séria však pokračovala.
Uvedomila som si, že neviem, ako by som vysvetlila niekomu spôsob robenia otočky. Stalo sa to pre mňa natoľko zautomatizovaným pohybom, ani otvorené oči mi nepomáhajú v pochopení tejto vodnej čiarky.
Brázdila som vody piatej dráhy ako loď objavujúca ľudskou rukou nedotknuté časti ľudstvom zamoreného sveta. Poznala som len dva smery, každá jazda však v sebe niesla inú otázku, mozog vyplavoval iné informácie a celé myslenie bolo napádané myšlienkami na hrane reality. Každým jedným nádychom som predlžovala túto psychoterapiu, ktorá však mala svoju celkovú dĺžku 2500m. Čím viac som sa blížila k tomuto číslo, tým menej som sa zaoberala myšlienkami a nechávala sa pohltiť vodou, mysliac len na číslo páru dĺžok.
Posledné zábery boli najťažšie. Boli akoby bodkou za celým dňom, uzavretím zložky s problémami odchádzajúcich hodín. Čas psychoterapie vypršal, plán bol splnený.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára