Nedávno padlo rozhodnutie - pozrieť si klasické disneyovky, čím viac, tým lepšie. Pochopiteľne, viac ako 50 rokov staré diela ako Lady a Tramp či 101 dalmatíncov v tomto výbere chýbať nemohli. Prešlo toľko rokov, no príbehy, rovnako ako tieto filmy jednoducho nestarnú- Prečo? Menej býva niekedy viac.
Lady a Tramp. 90 percent ľudí pozná pravdepodobne scénu, kde sedia dvaja psíci za stolom, pozerajú sa obaja iným smerom a jedia špagety z jedného taniera. "Zhodou-náhod" si vytiahnu tú istú špagetu a o pár sekúnd sa ich papuľky stretnú. Týmto bodom sa u väčšiny aj končia vedomosti o tomto romantickom filme pre deti, a musím povedať, že je to na ich vlastnú škodu. Nielen že sa autorom podarilo dať kus pravdy z ľudského života do života psieho (a pre deti viac pochopiteľného), hudbou a dialógmi sa tento film stal atraktívnym aj pre dospelých.
101 dalmatíncov je ďalším z, povedzme, otrepaných názvov. Dvaja dalmatínci sa stretnú, zamilujú sa do seba a to isté sa stane aj s ich majiteľmi, ktorý sú zhodou okolností slobodný........... Existuje veľa spracovaní tohto príbehu, ako knižne, tak i filmové - ako celovečerný film, rozprávkový film a rozprávkový seriál. Najväčšiu hodnotu má však pre mňa zlatá stredná cela v podobe plnohodnotnej rozprávky. Jednak som sa smiala, ako na obraze tak i na zvuku, užívala som si zobrazenie "psích právd" a po prezretí filmu som si spievala. Prirovnanie "aký pán, taký pes" pozná hádam každý, ale takú názornú ukážku ako v tomto diela som za svoj život nedostala.
Uvedomujem si, že ani jeden z týchto filmov nebýva tou prvou možnosťou na strávenie dvoch hodín života, ale oba stoja za to. Najdôležitejšie je, aby sa človek na daný film cítil. Môžem teda len veriť, že som vám k chuti dopomohla. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára