Kto ešte nepočul o Alice, ktorá sa ocitla v krajine nereálnosti, absurdity a nadprirodzena? Hádam každý. Avšak ako to už s postavičkami býva, nie každý čítal i knihu ich pôvodu. V prípade Alici som čakala veľmi veľa a to bola práve moja chyba.
Po knihe som siahla v jej originálnom znení - nech si užijem zážitok takým, akým má byť. Kniha sama o sebe nebola príliš hrubá, tak som si povedala, že toto dlho trvať nebude.
Po pár stránkach som sa dokázala preladiť na štýl písania Lewisa Carrolla, avšak na štýl reči mladej Alici som si zvyknúť nedokázala. Pýtala sa priveľa otázok, ktoré nemali žiadnu myšlienku; robila veci, ktoré by ani dieťa neurobilo a koniec koncov sa snažila pochopiť to, čo by sa jej ani v najlepších podmienkach nepodarilo. Niekoľko krát som sa musela plesknúť do čela, aby som aspoň takým spôsobom vyjadrila svoje nepochopenie voči detinskej a nerozumnej Alici. Každým krokom si len vyrábala problémy, niekedy to neboli len problémy pre seba samú ale aj pre okolie, ktoré boli v krajine zázrakov nanajvýš nelogické a pre mňa aj neznesiteľné.
V hlave mi vyskakuje otázka typu prečo som to vlastne čítala, keď ma krajine zázrakov ani nelákala? Nedivila by som sa, ak vás to tiež napadá. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Alica v krajine zázrakov je kniha doby, i keď minulej, no stále blízkej dnešnému dňu. Patri medzi klasiku svetovej literatúry a bez spoznania klasiky nedokáže ísť človek dopredu a chápať mnohé významy modernej literatúry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára