5. januára 2012

Sladký film a Dlhá Cesta k nečakanému koncu. A Walk to remember.

Sama si nespomínam, ako dlho som túžila po zhliadnutí tohto filmu, ktorého námet pochádza z pod pera Nicholasa Sparksa. Bola som v dojme, že stará láska nehrdzavie a že sa ma tento film, pre mňa doteraz nespoznaným spôsobom dotkne. Doteraz sa tak nestalo.



Dva protiklady - chalan "kráčajúci s dobou", ktorý patrí k miestnej školskej elite svojim povrchným prístupom. Dievča, ktoré sa zle oblieka, učí sa, chodí do kostola a navyše má otca kňaza. Tieto dve postavy sa hrou osudu stretnú. Landon sa čoraz viac a viac stýka s Jamie, ktorá ho donúti dať sľub, že sa po všetkej pomoci a čase, ktorý s ňou strávi, do nej nezamiluje. Nielenže sa sľub poruší, cit je dokonca obojstranný. Proti tomuto vzťahu sa však búri školská elita a otec Jamie. Ich láska ich však drží spolu a nakoniec sa povedia svoje "áno", i keď ich šťastný život až do smrti nie je až taký dlhý.
Slzy v mojich očiach sa neobjavili, herecké výkony ma o naozajstnej láske nepresvedčili. Film mi teda pripomenul len Carpe Diem (Užívaj dňa). Nemôžem ho nazvať zlým, medzi svoje obľúbené ho však zaradiť nemôžem. Verím, že v tomto, ako i v mnohých iných prípadoch, potvrdzujú rozličné názory len mnohostrannosť filmu a možnosti na rôzne uhly pohľadu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára