Dlho som otáľala. Dlho som si nedokázala pripustiť, že film, ktorý sa stal jedným z najnavštevovanejším v histórií môže mať niečo do seba. Vravela som si, čo takého mi môžu dať modré stvorenia a americká armáda alebo čo to chcelo byť. Odpoveď znie, dalo mi toho viac, omnoho viac, ako som mohla tušiť.
Niekoľko rokov dozadu, keď na tento film išli do kina môj brat a otec, povedala som si jednoznačne, že toto bude vhodné pre dušu muža, dobrodruha, hrdinu a mimozemšťana. Keď sa však vrátili z kina, nerozprávali sa o nič inom ako o filme. Poznámku ako: "mala si na to ísť aj ty, bolo to aj romantické" alebo "ženy, ja vás nechápem" sme si s mamou vypočuli niekoľko krát. Moja zvedavosť tak stúpala ale hrdosť mi nedovolila ísť do kina. I keď vyšlo DVD pomerne dávno, až dnes sa mi podarilo k nemu dostať a nazrieť do svetu Pandory.
Dej sa v skrátenej verzií dá ťažko opísať, pokúsim sa teda o verziu strednej dĺžky. Pomerne veľká skupina vedcov pristála na novej planéte Pandore a rozhodli sa preskúmať život, možnosti a pôvod tejto planéty. K tomu sa pridala posádka vesmírnych vojakov (normálny každopádne neboli), ktorá mali pomôcť s odstraňovaním miestneho obyvateľstva. Ako vždy, veci išli tak ako mali len do momentu, keď sa na obzore objavil ten nežný a pritom deštrukčný cit s menom láska. Kedže to už bolo mimo udelenej úlohy zžitia sa do kultúry, nastali komplikácie, ktoré vyústili do vojny.
Nehľadiac na to, že som film nevidela v 3D ale v 2D a zážitok nedosiahol svojho možného vrcholu, nad použitými efektami (a rozpočtom) som žasla. Skvelá grafika, ktorá ma po nedlhom presviedčaní uistila v pravosti planéty a celého prostredia si zaslúži standing ovation. Rovnako musím spomenúť aj hudbu, ktorá zohrala viac ako nenápadnú úlohu spoločníka na cestách či vo vzdušných priestoroch Pandory.
Z emocionálneho pohľadu prevažoval nemý úžas nad všetkým dejúcim sa, občas úsmev... Smútok či slza sa na mojej tvári neobjavili, narozdiel od tváre (host-)sestry. Naopak sa objavila hrôza a strach, ktoré sa zdali byť až príliš reálne (až natoľko, že ma myklo a vysypala som istú časť popkornu na zem).
Po filme som sa cítila ako 5-ročné dieťa, pretože som si musela urýchlene zapliesť vrkoč a rozmýšľala som, aké to musí byť fantastické k niečomu sa pripojiť, prisvojiť si "zvieratko", jednoducho dokázať tak veľa.
Na záver poviem len toľko: kto film nevidel, urýchlene to zmente, kto ho videl, pozrite si ho ešte raz s prvou skupinou. Nehľadiac na to, že dobrodružné či akčné filmy nie sú práve vaša káva a ľuďom s modrou pokožkou nefandíte, je veľká pravdepodobnosť, že aj vás niečo v tomto diele zaujme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára