Zúfalstvo, nedôvera, slzy a otázka: Toto má byť koniec? Čím bližšie som pri ňom bola, tým som pomalšie dýchala, snažila sa precítiť každú stranu poslednej knihy o tom, ktorý prežil. Harry vyrastal s mnohými z Vás, boli ste priateľmi naozaj dlho... až ste spoznali jeho deti, ktoré neminul otlačok minulosti ich otca. Človeka, ktorý sa zapísal do dejín sveta čarov ako ten, ktorý prežil a porazil Lorda Voldemorta.
Ako to už so mnou pri HP bolo, knihu som neodkladala naozaj dlho. Mala som dostatok času a minimum povinností, čo mi dovolilo otáčať stránky až do skorého rána. Únava ma síce nasledujúci deň neminula, zato som vstávala s myšlienkou - áno, dala som to, dočítala som Pottera.
Z poslednej knihy mám úplne iný pocit ako z ostatku. Kým sme sa v 1-6 stretli s jedným dejom v jednej knihe, v sedmičke sa toho udialo až-až. Prišlo mi to ako dobre poskladaná zbierka mini príbehov ktoré tvorili pomerne zdarený celok.
Ďalšou zmenou bolo prostredie, kde sme sa ocitli. Až do záveru sme behali po Anglicku, skočili na výlet do zahraničia a nemali školské povinnosti či hlavu zapratanú Quidditchom. Konečna sa teda ocitla silná trojka na neznámej pôde, kde sa preverili priateľstvá, odhalila láska či odkryli tajomstvá.
Mám pocit že samotnej pani spisovateľke bolo ľúto rozlúčiť sa s Dumbledorom, preto aj nám, smútiacim pri jeho smrti, bolo ulahodené. Jeho charakter bol dokončený práve v poslednej knihe, kde sa vysvetlilo naozaj veľa. Rovnako sa poodhalil Snape, ktorý bol predurčený zaplatiť za svoju oddanosť bývalému riaditeľovi smrťou.
Rozdelenie filmu na dve časti považujem za skôr dobré ako zlé. Jednak na tom viac zarobili, ďalšia vec že predĺžili život Harryho o jeden film a dali priestor na úvahy nečítajúcim fanúšikom, ktorý mohli istú dobu plávať v nevedomí, čo sa nakoniec stane (nehľadiac na vyššie napísané pochybujem, že si to neprečítali na wikipédií a naozaj čakali, čo bude.)
Na otázku prečo som to vlastne čítala teraz, keď som už vyrástla z veku, kedy sa s HP malo začať a skončiť by som odpovedala nasledujúco: Tak, ako sa ja pýtam svojich rodičov, čo sa čítalo v ich mladosti, možno sa budú aj moje deti či vnúčatá pýtať mňa, čo letelo, keď sa len začínalo 21.storočie. Keby nespomeniem HP, bol by to priestupok voči histórií literatúry a voči mladosti mojej generácie. A na to, aby som o tomto čase popularity HP a nárastu čítajúcich detí mohla hovoriť z viacerých pohľadov, musela som si to aj prečítať. Ďakujem všetkým okolnostiam, ktoré ma k tomuto činu doviedli. Teraz už chápem, kto je ten chlapec, ktorý prežil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára