K tejto, povedala by som, na Slovensku (a Nórsku) neznámu autorku ma upozornila kamarátka na pobyte s Červeným krížom. Som jej za to zaviazaná. Nemôžem síce povedať, že táto kniha mi zmenila život, ale určite ma posunula vpred. O koľko, to som ešte nezistila.
Často sa mi stáva, že úsekmi života ma sprevádza autor, ktorý dokáže vystihnúť pocity daného obdobia a i po jeho skončení mám naň príjemné spomienky, i keď sa k tým knihám tak skoro nevrátim. Kedysi bol predstaviteľom tohto typu kníh Nicholas Sparks, teraz preberá štafetu Jodi Picoult. Obaja sa mi nepriamo hrabali v duši, vytiahli tu natiahnutú strunu, pohrali sa s ňou a a odložili naspať, už zdravú, uvoľnenú. Obaja nepatria k ťažkému čítaniu, ale na dovolenku by som si ich asi tiež nevzala. Sú to knihy vhodne na relax, úplný, častý no neškodný.
Ohľadom v názve uvedenej knihy chcem povedať, že napriek veľkému počtu strán som knihu čítala ľahko, bez preskakovanie nudných strán, stále len hltala. V knihe je dosť kapitol, čo mi vyhovuje. Každá má názov poľa postavy, ohľadom ktorej sa to tam bude najmä točiť. Priznám sa, že zo zvedavosti som často prelistovala na kapitolu s rovnakým menom ako som práve dočítala, aby som nahliadla, čo bude. Musela som sa však vrátiť naspať.
Dej ide plynule, bez nepotrebných rečí a je pomerne nepredpokladateľný. Časté a neočakávané zvraty, existujúce problémy a nedoriešené konflikty. Presne ako zo života.
Odporúčam, len nepreskakujte strany :)
A.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára